klo

Sklo sa vyrába v sklárskych peciach dokonalým pretavením „sklárskeho kmeňa“. Najdôležitejšia súčasť je kremíkový sklársky piesok, ku ktorému sa pridávajú rôzne prísady ako je vápenec, nerasty ako krieda, vápenatý pieskovec a pod., alkalický kysličník sodný alebo draselný. Miesto vápenca sa tiež používajú niektoré kysličníky kovov, napr. kysličník olovnatý na olovnaté sklo. Do vsádky sa pridáva podiel sklenených črepov.

Podľa druhu surovín a ich vzájomného pomeru vzniká sklo rôznych kvalít, od skla na bežné použitie až po špeciálne materiály využívané v priemysle pre vedu alebo umenie.

Sklovina sa pri výrobe farbí alebo naopak odfarbuje. Najbežnejšie zafarbenie vzniká primiešaním solí železa – zelené a hnedé tóny, kobalt – modré „kobaltové“ sklo, žlté odtiene vznikajú po pridaní striebra, mangán – fialové sklo a tmavočervené sklo vznikne po pridaní zlata.

Sklovina vzniká v peci a ďalej sa upravuje. Miešaním pri vysokých teplotách sa zbavuje vzduchových bubliniek, čerí sa a stáva sa homogénnou hmotou. Sklovina sa po znížení teploty ďalej spracováva strojovo alebo ručne.

Sklo je materiál záludný. Sklo je vlastne podchladený roztok, nemá žiadnu vnútornú štruktúru.

Tiffany technika využíva rôzne farebné sklá, prevažne strojovo spracované, s rôznou štruktúrou povrchu, alebo je plné bubliniek. Niektoré majú opálový vzhľad – tabuľka je akoby vytvorená ľahkým premiešaním farebnej hmoty.

Sklo pôsobí opticky ľahko a harmonicky, kov zaručuje dlhú životnosť a vytvára pozadie pre dominantný prvok.

Vyrobil Peter Štít, www.pstit.sk